Odhad vzdialenosti I.

Určenie vzdialenosti sa môže zdať triviálna úloha, pokiaľ máme v ruke laserový merač vzdialeností, dobrú mapu, či čas si vzdialenosťodmerať. Ale môžeme sa dostať do situácie, v ktorej vzdialenosť budeme potrebovať určiť rýchlo a čo najpresnejšie. Ukážeme si možnosti.

 

 

Čo si budeme nahovárať, primárne budeme potrebovať odhad v prípade obrany, alebo lovu. Kto sa už pokúsil odhadnúť vzdialenosť a na základe dohadu vystreliť, vie že to nemusí byť jednoduchá úloha.

Voľným okom (samozrejme záleží od viditeľnosti a kvality zraku) rozoznáme na:

  • 20m                                      beľmo očí
  • 50-70m                                  oči, nos, prsty
  • 100m                                    tváre
  • 150m                                    gombíky a podrobnosti výstroje
  • 200m                                    farba tváre, tašky na strechách, tehly v murive, lístie stromov
  • 300m                                    rozoznateľné obrysy končatín a hlavy, farba a časti odevu
  • 400m                                    sú rozoznateľné zbrane
  • 500m                                    obrysy osôb, okenné rámy, stĺpiky drôtených plotov
  • 600m                                    ploty a podrobnosti na stavbách budov
  • 700m                                    pohyby rúk a nôh, silné vetvy stromov
  • 800-900m                              jednotlivé vozidlá, telefónne stĺpy, ukazovatele na cestách, koruny a kmene stromov
  • 1 000-1 500m                        komíny na budovách, kolóny vozidiel, stromy, ľudské postavy
  • 2 000-3 000m                        jednotlivé budovy
  • 5 000-8 000m                        skupiny budov, osady
  • 10 000-15 000m                    mesto, veľká sídliská

Optické klamy, ktoré nás môžu zmiasť:

  • Väčšie, svetlejšie, ostrejšie predmety sa zdajú byť bližšie, ako menej ostré, tmavšie, či predmety v hmle rovnako vzdialené.
  • Čím menej objektov je pred pozorovaným objektom, tým sa zdá bližšie
  • Členitý terén skracuje odhadovanú vzdialenosť
  • Pri pozorovaní zhora dole, sa zdajú byť predmety vzdialenejšie

Dielcová metóda:

Dielcová metóda vychádza z podobnosti trojuholníkov. To znamená, že na určenie vzdialenosti potrebujeme vedieť veľkosť predmetu, ktorého vzdialenosť určujeme. Pravítko (alebo predmet, ktorého rozmery viem a budeme provnávať s meraným predmetom) a trochu matematiky.
Metóda sa volá dielcová z prozaického dôvodu. Keďže by bolo mierne scestné trápiť sa s uhlami pri výpočte, sú zavedené tzv. dielce. 1 dielec (dc) sa rovná uhlu, pod ktorým vidíme meter veľký predmet, na vzdialenosť 1000m. A to je, na počudovanie, presne 1milrada (0,001 radianu)

Toľko teória, teraz prax.
Základný vzorec znie: L=(V/dc)*1000
Kde L je vzdialenosť v metroch, V je veľkosť cieľa  a dc je uhol v dielcoch.

Uhol pod ktorým sa dívame na pravítko, je rovný uhlu pod ktorým sa dívame na cieľ. Vo vystretej ruke držíme pravítko a odmeriame ním veľkosť vzdialeného predmetu. A keďže ruku nemáme od oka 1 meter vzorec si upravíme. Ja po zalomení zápästia mám nameranú dĺžku oko - ruka 0,5 m tak vzorec pre mňa znie, na prepočet v milimetroch : dc = 10 * x(mm) / 5 alebo dc=2*x. Pre vzdialenosť 0,6 m (trošku väčší chlap ako ja) by bol dc = 10 * x / 6.

To znamená že: L = V /( 2 x) * 1000
Príklad:

Chlap (bežná veľkosť 1,8 m), pravítkom odmerá pozorovaného predmetu vo vystretej ruke, na 11 mm. Vo vzorci to vyzerá takto:
L = 1,8 / (2*11)*1000 = 81 metrov

Ľahké, jasné rýchle. Naučte sa to, budete to potrebovať!

BIGTheme.net • Free Website Templates - Downlaod Full Themes