Prvá lekcia survivalu: Vyhnite sa problémom

urbanOpäť, zas a znova Selco. Je to studnica nápadov a poznatkov, ktoré je hriech nesprístupniť  Vám všetkým.
Hľadanie vybavenia a užitočných vecí počas vojny často znamenalo , že som sa dostal do nejakej divnej situácie. 


Poznal som ľudí, ktorí riskovali svoje životy , len aby dostali predmet ktorý mal pre nich hodnotu (citovú) aj keď nám bol v tej situácií úplne zbytočný.Ale ľudia sa často správajú ako blázni a ak sa niekedy ocitnete v nebezpečnej situácií a chcete stratiť svoj život tak je perfektná príležitosť sa tak správať.

urban survival riotsNapríklad jeden môj kamarát prišiel o oko len preto , že sa vrátil do svojho domu a prehrabával sa v plnom šatníku , len aby zachránil pár audio kaziet s jeho obľúbenými pankovými skupinami. Nezabúdajte na to že vtedy bola elektrika luxus takže by s tými kazetami aj tak nemal čo robiť.
Vybuchla nástražná mína a to môže byť rád že prišiel len o svoje oko. Ak so sebou máte mladých a neskúsených ľudí a okolo vás sa bojuje je veľmi pravdepodobné že sa budú správať ako blázni.

Na tých nebezpečných situáciach niečo je, niečo čo vás núti chovať sa ako blázon a robiť sprosté veci , mladí to robia najčastejšie , ale môže sa to stať každému ... aj mne sa to stáva. Stará dobrá rada „vyhnite sa problémom“ je jedna z najlepších lekcií na prežitie , ktorú sa môžete naučiť. Kedykoľvek čítam niekde na survivalistickom fóre o skupinách a o tom ako počas SHTF by sa ľudia mali zorganizovať a poraziť nepriateľa, si spomeniem na to ako som si toto myslel tiež keď som bol mladý. Našťastie ma to prešlo a prežil som :D.

Pri tomto je problém , že ľudia sa držia starých plánov a nechcú prijať zmenu. Jeden deň sú tu policajti a zákon a vy máte koho zavolať keď sa niečo stane, na ďalší deň už nieje koho zavolať a vy sa cítite na to , že musíte niečo spraviť a tak sa do všetkého púšťate sami. Môžete si myslieť , že je to zbabelé ak dospelý muž nechce nič robiť keď nastane zlá situácia. Avšak v realite to je niekedy to najlepšie čo môžete spraviť pre prežitie, už len preto že sám, bez veľkej organizovanej skupiny toho moc nespraví.

urbanMôj kamarát bol mimo štátu keď sa začala vojna, pracoval pre nejakú elektrárenskú spoločnosť. Zmluva bola dobrá a za mesiac tam zarobil viac, ako keby robil pol roka tu. Keď videl prvú zmienku o tom že v jeho rodnej krajine sa začala vojna, okamžite sa vrátil a pridal sa do armády.
Mal 26 rokov a povedal mi , že keď sa vrátil do krajiny a chcel sa pridať spolu s pár ďalšími ľuďmi do armády v jedno malom mestečku , že vojna vôbec nevyzerá tak ako v knihách a filmoch. Vojenská jednotka , ktorá ich uvítala, sa pýtala kto sú a čo chcú. Povedali že sa chcú pridať k armáde. Očakával nejaký vojenský dotazník ohľadom ich skúseností a podobne, ale namiesto toho sa ich vojenský dôstojní k spýtal : „Chcete nejaké ženy?“
Pozerali na neho ako idioti a tak začal vysvetľovať „Máme nejaké ženy vo väzení tu neďaleko tak ak chcete choďte“. Ten môj kamarát bol vychovaný svojou starou mamou, nenadával, veľa nepil. Povedal mi , že bol taký šokovaný že ani nemohol otvoriť ústa a povedať „V žiadnom prípade!“ Neskôr mi povedal , že zistil, že bojovanie zahŕňa robenie vecí z nutnosti vyhrať vojnu a prežiť. Zažil mnoho bojov a vyslúžil si reputáciu drsňáka a jedného dňa bol so svojou skupinou prepadnutí a bol jeden z mála ktorí prežili.
Guľomet mu z malej vzdialenosti zničil nohy . Bol vyvezený z krajiny na rehabilitáciu. Nohy má, ale len pre „efekt“. Je „prilepený“ k vozíku a nemá ženu a nemôže mať ani deti. Teraz býva v malom byte, z ktorého má výhľad akurát tak na veľký komín 4 roky zavretej elektrárne, výťah zvyčajne nefunguje a nikoho netrápi ako sa dostane hore/dole. Nemáva moc návštev, nieje hrdina, bojoval za niečo , čo je teraz považované za „za zlé a nepotrebné vo vojne“ aspoň tak to hovoria.
Párkrát som ho navštívil v tom malom meste v jeho malom byte a vždy som si uvedomil 2 veci:
Za prvé aký som šťastný a moje problémy a traumy z vojny sa tým jeho nemôžu rovnať a za druhé , že vždy keď som odchádzal tak som čakal že na druhý deň v novinách uvidím niečo ako „starý vojnový veterán zošalel a začal strieľať z AK47 na ľudí zo svojho bytu na 6. poschodí.“ Raz som sa ho spýtal prečo sa vrátil do krajiny, keď začala vojna, keď tisíce ľudí z krajiny utekali? Čakal som niečo otrepané typu že chcel bojovať za svoju vlasť a tak, ale on povedal „Chlape, v tom čase to bolo niečo nové a vzrušujúce!“


Tak len počúvajte prvú a najdôležitejšiu survivalistickú lekciu : Vyhnite sa problémom. Život je veľmi reálny a je ľahké zabudnúť aký “skutočný život” môže byť. Skutočným životom myslím život bez našej civilizovanej spoločnosti alebo len bez všetkej podpory ktorú dostávame. Dúfam že už nikdy znova nebudem musieť použiť všetky veci , ktoré som sa naučil a o ktoré som sa tu s Vami podelil .

Autor: Selco http://shtfschool.com/ 
Preklad: Katoci

BIGTheme.net • Free Website Templates - Downlaod Full Themes